Dobre zachovaný "Wazírího papyrus" vo zvinutom stave objavili v
jednej z 250 hrobiek z ptolemaiovskej éry v Sakkare. V blízkosti nálezu
stojí aj omnoho staršia Džoserova stupňovitá pyramída. Po rozvinutí má
papyrus približne 16 metrov. Obsahuje doteraz najdlhšiu a najúplnejšiu
Knihu mŕtvych napísanú hieratickým písmom. Patrila mužovi s menom
Ahmose, ktorý sa v texte spomína 260-krát.
Obsahuje 113 kapitol rozmiestnených do 150 stĺpcov rôznych veľkostí.
Obsahuje zaklínadlá, spevy a modlitby; popis toho, čo duše mŕtvych čaká
na inom svete, vrátane trestu a odmeny. Väčšina textov je napísaná
čiernym atramentom, zvyšok červeným.
Okrem textov sú na ňom tiež vyobrazenia boha podsvetia Osirisa, obetných
zvierat a člnov na prevoz zosnulých. Zobrazuje aj pár (pravdepodobne
Ahmose a jeho manželka) uctievajúci božstvá starovekého Egypta.
Ahmose bol pre egyptológov doteraz neznámy človek. Musel však byť veľmi
bohatý a mocný, ak si dokázal zabezpečiť takto prepracovaný text, ktorý
mu mal pomôcť prejsť do posmrtného života.
Pomenovanie Kniha mŕtvych pre súbor staroegyptských pohrebných textov v
roku 1842 vymyslel nemecký egyptológ Karl Richard Lepsius.
Komplikovanejší staroegyptský názov sa dá preložiť ako "Kniha na vychádzanie do dňa" prípadne "Kniha prechodu do svetla".
Najdlhší známy Veľký Harrisov papyrus meria 41 metrov a na asi 1500
riadkoch textu opisuje panovanie faraóna Ramesseho III. Patrí do zbierok
Britského múzea v Londýne.